Môj druhý látkový festivalový náramok

Autor: Petra Turčanová | 16.8.2012 o 11:22 | (upravené 2.11.2012 o 13:17) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  249x

Asi je to detinské. Nevadí! Teším sa z neho už takmer týždeň. Možno preto, že je krásne farebne károvaný. No podľa mňa skôr pre to, čo symbolizuje. Dva dni plné hudby, zábavy a smiechu...

Dokonca mi nevadilo ani stanovanie a pritom ho úplne neznášam. Ležať tak prekliate blízko pri zemi, pod hlavou krivolaký rupsak, chrbát bolí, zima alebo teplo nedovolia spať, no proste hrôza. Tento rok však aspoň teplota bola ideálna (spánok do 11.00 je toho dôkazom).

Prekonala som aj odpor k búdkam (ktoré už v dnešných časoch nie sú drevené so srdiečkom ale plastové s voňavým prekvapením).

Hudobné zážitky akými bezpochyby zahraničné lahôdky Morcheeba, Example, Modestep, The Subways sú, ani netreba netreba spomínať. Klasicky skvelé boli aj hudobné čisla Pary a Billy Barmanov.

Vo mne však najväčšiu stopu zanechali stánky reklamných partnerov. V stánku slaných keksíkov sme vďaka hlasovaniu našich kamarátov (patrí vám veľká vďaka) vyhrali druhé miesto. No vďaka kamoškiným vlastnoručne robeným námorníckym náušniciam (ktoré ladili s našimi námorníckymi kostýmami) sme boli sympatické veselému chalanovi s rozkošnou medzierkou medzi zubami upravujúcimi naše bláznivé fotky. A tak sme dostali ceny ako ľudia na prvom mieste. Kamarátka vyhlásila, že súťaživosť nie je až taká zlá :)

Stánok sladkého nápoja priniesol hádam ešte väčšie prekvapenie. Prihovorila som sa pani, ktorá tlmočila nepočujúcich: „ Aj moja mama, vie znakovú reč. Učí totiž na škole pre sluchovo postihnutých." „Kde ?" opýtala sa ma so záujmom. „V Kremnici." Nakoniec sme zistili, že sme z rovnakého mesta. Nepočujúci, ktorí robili program pre účastníkov festivalu boli dokonca mamini žiaci. Spoločne sme sa zasmiali na tom, aký posunok mali na moju maminu. S Veronikou sme ušili bábky. Venovali sme ich na dražbu. (Neverím síce, že moje 2. krajčírske dielo  v živote sa predá , ale ak áno - aspoň pre dobrú vec).

V ďalšom stánku nám nakreslilo dievča (ktoré som náhodou opäť poznala, lebo sme chodili do školy do tej istej budovy a na rovnaký kurz autoškoly) tetovania, ktorému dominovala kotva. Ako inak veď sme boli námorníčky!

V ďalšom stánku sme si zahrali stolný futbal, zalevitovala som si a dostali sme aj obrovskú cukrovú vatu.

Mohli sme sa naučiť skladať origami, vyvolávať fotky , či na pár minút stať moderátormi v rádiu. Možností bolo veľa, no času málo.

Dúfam, že  mi na ruke čoskoro pribudne ďalší náramok a jeho symbolika bude pre mňa rovnako vzácna ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?