Daj si pozor na priania

Autor: Petra Turčanová | 29.10.2012 o 12:42 | (upravené 8.2.2013 o 16:00) Karma článku: 12,37 | Prečítané:  243x

Jediným Lauriným prianím od jej trinástich rokov bolo, aby ju chlapec pozval von. Na svoj vek bola duševne veľmi vyspelá, no v tejto oblasti bola veľký rojko. Túžila po láske. Láske ako z rozprávok, ktorých súčasťou sa stávala každým jedným písmenkom. Jej túžbu umocňoval fakt, že jej spolužiačky začínali chodiť s chlapcami a ona sa často stávala tretím kolesom na motorke.

Ako roky plynuli jej sen sa ešte prehlboval. Často hľadela na hviezdy. Každá padajúca hviezda si vypočula to isté želanie. Už boli určite unavené z tej obohratej pesničky. Očividne ju mali na háku, no ona si vytrvale opakovala svoje prianie.

Napriek svojej túžbe žila celkom šťastný život. Chodila do školy. Zabávala sa s kamarátkami. Neskôr pracovala pre malú firmu, kam nastúpila netušiac, že malá neskúsená padajúca hviezda sa rozhodla splniť práve jej želanie.

"Založíš, prosim ťa tieto dokumenty," povedal Viktor a Laura sa náhle prebrala zo svojho zasnenia. "Samozrejme," odpovedala pohotovo. Pomaly sa blížila k skrini, keď v tom opäť začula Viktorov hlas: " Počuj, Lu, nechcela by si so mnou zájsť dnes na večeru." Laure skoro od prekvapenia vypadli dokumenty z ruky . " Jasné, pôjdem rada," snažila sa o nonšalantnú odpoveď. "Super, vyzdvihnem ťa o ôsmej."

Laura musela dlho predýchavať toto nečakané pozvanie. Keď prišla domov z práce, bleskovo zavolala svojej najlepšej kamarátke Sandre. Pýtala si dáke rady, aby nebola počas večere taká nervózna. "Určite mu nepovedz, že si ešte nemala známosť. V dvadsaťpäťke je to zvláštne. To by nemusel predýchať," povedala Sandra do telefónu, čo Lu ešte viac rozhodilo.

Večera prebiehala úžasne. Vtipkovali, rozprávali si príhody. Laura sem tam niečo pohotovo prikrášlila. Viktor ju odprevadil až pred bytovku, kde ju pozval do kina.

Nasledovala fáza, ktorá sa nazýva chodenie. Možno v ich veku by sa mohla volať aj inak , ale kedže pre Lauru to bolo všetko nové, mohla to volať ako chcela. Táto šťastná fáza v jej živote trvala takmer rok. Potom Viktora povýšili. Stal sa manažérom zahraničného oddelenia a začal často cestovať na služobné cesty.

Počas služobiek jej neuveriteľne chýbal. V jedno marcové piatkové ráno sa rozhodla,že si urobí výlet do Paríža a zároveň svoju lásku prekvapí. Toto rozhodnutie bolo tým najosudovejšim v jej živote.

Taxík dorazil pred hotel Concorde La Fayette. Laure stuhla krv v žilách pri pohľade, ktorý sa jej naskytol. Viktor vášnivo bozkával blonďatú slečnu. "La Tour Eiffel, je demande, povedala Lu lámanou francúzštinou. Laura nesmelo podávala eurá, viezla sa výťahom, pozerala na upršaný Paríž. Už vtedy vedela, ako to s ňou dopadne. Nepomohol ani let domov. Zúfalo položila batožinu vedľa vchodových dverí jej bytu na desiatom poschodí. Podišla k balkónovým dverám a urobila rozhodnutie , ktoré nás sem dnes všetkých priviedlo.

Možno je to chyba malej padajúcej hviezdy, možno nesprávneho priania, nesprávneho chlapa, či krehkej psychiky. Ako mi to mohla urobiť ? Vedela predsa, že mi čierna nepristane. Hrávali sme sa spolu od malička. Spolu sme snívali počas základky aj gympla. A teraz držím v rukách už len fialový denník. Dala mi ho jej mama, vraj nech sa inšpirujem a poviem pár slov.

A ja nemám v hlave nič iné, len kopu sĺz a vetu : "Daj si pozor na priania ...."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?