Podarilo sa , letím ... ( Istanbul I. časť )

Autor: Petra Turčanová | 27.1.2013 o 21:55 | (upravené 17.2.2013 o 19:40) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  704x

Podarilo sa. Prekonala som tú nekonečnú byrokraciu. Idem na Erazmus do Istanbulu. Odlet sa približuje závratnou rýchlosťou. Ostávajú posledné vybavovačky. Dorobiť skúšky, vybaviť víza, kúpiť lístok na autobus, odísť z práce , vysťahovať sa z internátu, rozlúčkové pivá s ľuďmi, ktorých mám rada. Hektické dva týždne chýliace sa ku koncu.

Nastal piatok. S obrovským kufrom sa valím z Mlynskej doliny na autobusovú stanicu. Už cesta do Viedne je pre mňa zážitkom. Malé uličky, neskôr veľké letisko. Troška blúdime, nízkonákladové lety majú checkin presťahovaný do iného pavilónu. Batožina má o kilo navyše , našťastie to nevadí. Pegasus airlines nie sú veľmi striktné.

Môj druhý let v živote. Prvý si už veľmi nepamätám, azda preto cítim vnútorný nepokoj, keď vzlietame. Trošku sneží. Pozriem z okna a vôkol akoby sa rozlialo mlieko. Ako stúpame vyššie, nos mi pošteklia nezbedné slnečné lúče. Pod nami nekonečné stáda bielych ovečiek. Letušky roznášajú jedlo. Dosť drahé. Kúpim si aspoň vodu, kedže moja skončila v smetnom koši pri kontrole. Let trvá dve hodiny. Zotmelo sa a tak si vychutnávam pohľad na more a drobné svetielka pobrežia.

Naozaj som tu, stále tomu nemôžem uveriť. Dostávam pečiatku do pasu, mením peniaze v zmenárni, beriem si kufor z pásu. Uštipnite ma niekto ! Hneď na letisku pri nasadaní do taxíka zisťujeme, že s angličtinou tu veľmi nepochodíme. Ukazujeme lístok s adresou našej školy.

Cesta taxíkom trvá rovnako dlho ako let. Tá doprava je pre mňa zážitok. Rátam autá idúce naším smerom, 10 pruhov len jedným smerom , neverím vlastným očiam ! Taxikár telefonuje , neskôr sa pýta, či fajčenie je „NO PROBLEM" . Radšej súhlasíme, nech nie je nervózny. Neskôr telefonuje a fajčí zároveň , to už mám pri istanbulskej premávke obavy. Zrazu vidím muža stojaceho na trojpruhovej diaľnici s ružami v rukách a o pár metrov ďalšieho. ( Neskôr som sa od spolubývajúcej dozvedela, že obchodníci využívajú zápchy a predávajú vodu, jedlo, ruže ... zdá sa, že majú zmysel pre biznis). Prechádzame cez obrovský most z Ázie do Európy.

Po príchode do West campusu, kde sa dve baby ubytovali, som zistila, že si musím ísť pre kľúče od môjho ubytovania do Main campusu (keďže ako končiaca študentka musím bývať v luxusných bytoch, ktoré škola pre nás prenajíma, aby som mala študijný kľud, čo som v ten večer ešte nevedela patrične oceniť).

Nasadla do taxíka, ktorý mi zavolali. Keď som vystúpila, taxikár mi ukázal, kde by malo byť ubytovacie oddelenie. Nik tam nebol. Všade tma. Komplex školy a internátu nekonečne veľký, začalo pršať. V bloku M som našla kreslá, tak som sa rozhodla, že tam prenocujem, už nemám silu nosiť po schodoch kufor, notebook a foťák na pleci. Asi o 20 minút vošla do bloku dievčina, ktorá si bola zabehať, začala som sa pýtať, kde by som našla ubytovacie oddelenie. Ani mi to nestihla vysvetliť, lebo prišiel pán s kapucou na hlave.Bol z ubytovacieho. Zistila som, že už po mne vyhlásili pátranie, volali taxi službe , či ma doviezli na miesto určenia.

Dostala som kľúče. Podpísala som niekoľko zmlúv, netuším, čo v nich bolo, pri takom vyčerpaní by som podpísala asi aj zmluvu s diablom. Posadili ma na ďalší taxík. Taxikár mi ukázal môj panelák. Samozrejme, že to bol vedľajší. Kvôli svetlu nad dverami som nevidela číslo paneláka. Skúsila som všetky kľúče do vchodových dverí, žiadne nepasovali. Chytila ma panika, zazvonila som na zvonček. Otvorili, no nik sa neozval. Sadla som si na schody a od vyčerpania a strachu som sa rozplakala. Asi som plakala a telefonovala domov príliš nahlas, lebo niekto vyšiel z dverí na prízemí, no rýchlo zavrel.

Párkrát som im zaklopala na dvere. Mladý pár, nevedel anglicky, tak som ukázala adresu na prívesku kľúčov. Muž mi vyniesol kufor na 3 poschodie a zazvonil. Našťastie tam bola moja spolubývajúca. Doktorantka na chemickom inžinierstve. Uvarila mi silný čierny čaj, rozpovedala som jej zážitky a porozprávala mi užitočné veci.

V sobotu so mnou šla vyrobiť kľúč od vchodu, pretože menili zámku, čo asi na ubytovacom nevedeli. Videla som more, bola som pozrieť baby na iternáte. Dnes sme mali prvý obed v internátnej jedálni. Ideme pozerať nemecko-turecký film In july do Main campusu s ostatnými výmennými študentami a našimi mentormi. Dúfam, že ma, čaká množstvo zážitkov, na ktoré budem môcť spomínať celý život ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?